DRAKY
 Tento pravdepodobne najznámejší čarovný zver patrí k tým, ktoré sa ukrývajú len veľmi ťažko. Samica je zvyčajne väčšia a agresívnejšia ako samec, hoci ani k jednému by sa okrem vysokokvalifikovaných a skúsených čarodejníkov nemal približovať nikto. Dračia koža, krv, srdce, pečeň a rohy majú zázračné vlastnosti, ale dračie vajcia patria k nepredajným tovarom kategórie A.
Existuje desať plemien drakov a tým, že sa občas krížili, vznikali vzácne miešance. Poznáame nasledovné druhy čistokrvných drakov:

ANTIPOD OPÁLOVOOKÝ  

Antipod opálovooký pochádza z Nového Zélandu, no keď v rodisku prišiel o životný priestor, presťahoval sa do Austrálie. K zvláštnostiam tohto draka patrí, že žije v údoliach, nie v horách. Je stredne veľký (váži až tri tony) a je to vari najkrajší druh draka – telo mu pokrývajú perleťové šupiny, ktoré hrajú všetkými farbami, a nezvyčajné sú aj viacfarebné oči bez zreníc – podľa nich dostal meno. Antipod chrlí veľmi jasný ostrošarlátový, strašidelne pôsobiaci oheň, no napriek tomu ho v porovnaní s inými drakmi nepokladajú za veľmi agresívneho a pokiľ nie je hladný, zabíja iba zriedka. Jeho obľúbenou potravou sú ovce, i keď sú známe prípady, že napadol aj väčšiu korisť. Hromadné nivočenie kengúr v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa pripisovalo drakovi samotárovi – samcovi antipoda, ktorého dominantná samica vyhnala z domova. Vajcia antipoda sú svetlosivé a nevedomí muklovia si ich môžu pomýliť so skamenelinami. 

ČÍNSKY OHNIVÁK 

(známy aj ako leví drak) 

Tento jediný orientálny drak má zvlášť pozoruhodný výzor. Je šarlátový, pokrytý hladkými šupinami, má tuponosú papuľu lemovanú zlatými bodcami a mimoriadne vypuklé oči. Meno ohnivák dostal vďaka tomu, že ak sa nahnevá, z nozdier sa mu vyvalia ohnivé oblaky v tvare hríbov. Váži dve až štyri tony, pričom samička je trochu väčšia ako samec. Škrupiny vajec sú ostrokarmínové so zlatými fľakmi a sú cenné, pretože sa využívajú v čínskej mágii. Ohnivák je agresívny, no svojich spolubratov znáša lepšie než ostatné druhy a niekedy je ochotný deliť sa o územie s dvoma ďalšímí. Živí sa takmer všetkými cicavcami, uprednostňuje však prasce a ľudí.

HERBIDSKÝ ČIERNY  

Tento pôvodne britský drak je oveľa agresívnejší ako welšský druh. Jeden exemplár potrebuje územie až o rozlohe dvestošesťdesiat štvorcových kilometrov. Dosahuje dĺžku desať metrov, telo mu pokrývajú drsné šupiny, oči má jasnofialové a po celom chrbte sa mu tiahne nízky hrebeň ostrý ako žiletka. Má krídla ako netopier a na konci chvosta bodec v tvare šípu. Hebridský čierny sa živý prevažne zverinou, ale známe sú aj prípady, keď odvliekol veľké psy či dobytok. Za draky pochádzajúce z Hebríd tradične preberá zodpovednosť čarodejnícky rod MacFustyovcov, ktorí tu sídli už stáročia.

NÓRSKY OSTNÁČ

Nórsky ostnáč sa podobá chvostorožcovi skoro vo všetkom, len namiesto chvostových bodcov má na chrbte mimoriadne nápadný uhľovočierny hrebeň. Je výnimočne agresívny voči svojim súkmeňovcom a v súčasnosti patrí k najzriedkavejším druhom. Je o ňom známe, že útočí na väčšinu veľkých suchozemských cicavcov a čo je u drakov nezvyčajné, ostnáč sa živí aj vodnými tvormi. Podľa nepodloženej správy istý ostnáč odvliekol v roku 1802 z blízkosti nórskeho pobrežia mláďa veľryby. Vajcia ostnáča sú čierne a jeho mláďatá začínajú chrliť oheň skôr ako mladé iných druhov (už jedno – až trojmesačné).

PERUÁNSKY ZMIJOZUB 

Je zo všetkých známych drakov najmenší, ale najrýchlejší letec. Meria necelých päť metrov, má hladké šupiny, je červenohnedý s čiernym hrebeňom. Rohy má krátke a zuby mimoriadne jedovaté. Zmijozub si rád pochutná na kozách a kravách, ale natoľko oblubuje ľudí, že Medzinárodná konfederencia čarodejníkov bola koncom devätnásteho storočia nútená vyslať skupinu exterminátorov, aby znížili počet týchto rýchlo sa množiacich drakov.

RUMUNSKÝ DLHOROŽEC 

Dlhorožec má tmavozelené šupiny a dlhé, ligotavé zlaté rohy, na ktoré si korisť najprv nabodne a potom ju upečie. Tieto rohy, rozomleté na prášok, sa veľmi cenia ako prísady do elixírov. Rodisko dlhorožca je v súčasnosti najdôležitejšou dračou rezerváciou. Tu, priamo v ich prirodzenom prostredí, čarodejníci z celého sveta študujú spôsob života rozličných plemien. Dlhorožec bol objektom intenzívneho chovného programu, pretože počet jedincov tohto druhu v posledných rokoch výrazne poklesol, čo zapríčinil najmä obchod s jeho rohmi, ktoré v súčasnosti zaradili medzi predajný tovar kategórie B.

ŠVÉDSKY KRÁTKONOSÝ 

Švédsky krátkonosý je príťažlivý striebristobelasý drak. Jeho koža je vyhľadávaná na výrobu ochranných rukavíc a chráničov. Plameň, ktorý chrlí z nozdier, je jasnomodrý a tkanivo z kosti zmení na popol za pár sekúnd. Krátkonosý má na konte menej ľudských obetí ako väčšina drakov, no to ani nie je jeho zásluha, pretože najradšej žije v divých a neobývaných horských oblastiach.

UHORSKÝ CHVOSOROŽEC 

Tento údajne najnebezpečnejší zo všetkých druhov drakov má čierne šupiny a pripomína jaštericu. Má žlté oči, bronzové rohy a podobne sfarbené ostne, ktoré mu trčia z dlhého chvosta. Chvostorožcov oheň má najväčší dosah (až pätnásť metrov). Jeho vajcia farby cementu sa vyznačujú mimoriadne tvrdou škrupinou. Mláďatá sa z nej vysekávajú pomocou chvosta, na ktorom majú dobre vyvynuté ostne už pri narodení. Uhorský chvostorožec sa živí ovcami, kozami a vždy, keď je to možné aj ľuďmi.

UKRAJINSKÝ ŽELEZNOBRUCHÁČ 

Tento najväčší druh draka dosahuje hmotnosť až šesť ton. Je tučný a lieta pomalšie akozmijozub alebo dlhorožec, no napriek tomu je mimoriadne nebezpečný, pretože pri pristávaní váľa obydlia. Šupiny má kovovosivé, oči tmavo zelené a pazúry mimoriadne dlhé a zlovestné. Odkedy jeden v roku 1799 odvliekol z Čierneho mora plachetnicu (našťastie prázdnu), ukrajinská čarodejnícka vláda zelenobrucháčov stále sleduje.

WELŠSKÝ ZELENÝ

Welšský zelený dobre splýva so sviežou trávou svojej domoviny, i keď hniezdi vo vyšších horách, kde bola preňho ustanovená rezervácia. Napriek ilfracombskému prípadu, patrí tento druh k najmenej problematickým drakom, pretože rovnako ako antipod opálovooký sa radšej živí ovcami a pokiaľ ho niekto nedráždi, vyhýba sa ľuďom. Welšský zelený sa vyznačuje ľahko rozpnoznatelným a napodiv melodickým revom. Oheň chrlí v tenkých prúdoch, znáša vajcia farby zeminy so zelenými fliačkami.